Sesterské povolanie, výsledkom úsilia zakladateľskej osobnosti Florence Nightingalovej a jej nasledovateliek, sa od druhej polovice 19. storočia postupne stáva stále viac uznávanou súčasťou starostlivosti o chorých. Pred týmto obdobím bolo ošetrovateľstvo doménou niektorých cirkevných reholí a vychádzalo predovšetkým z oddanosti a odovzdávania skúseností. V druhej polovici 19. storočia už dochádza k postupnej profesionalizácii ošetrovateľstva, čo vyžadovalo aj špeciálnu odbornú prípravu sestier, spočiatku formou kurzov, neskôr aj vznikom ošetrovateľských škôl. Prvé kurzy pre ošetrovateľky u nás organizoval Uhorský Červený kríž od roku 1882 pri nemocniciach v Bratislave a v Košiciach. V roku 1885 vznikol v Budapešti pri novozaloženej Ústrednej nemocnici Červeného kríža aj Ošetrovateľský ústav, ktorý centralizoval prípravu ošetrovateliek v Uhorsku, kapacitne však nestačil pokryť celé územie rozsiahleho štátu. Z tohto dôvodu ošetrovateľskú starostlivosť v nemocniciach na Slovensku až do prvých desaťročí 20. storočia poskytovali najmä ošetrovateľky s minimálnou kvalifikáciou, pripravované priamo v praxi pod vedením lekárov a skúsenejších kolegýň.

Rozvoj vedeckého poznania v medicíne, hlavne v oblasti diagnostických a terapeutických postupov, zvyšoval nároky aj na prácu ošetrovateliek. Úplnú profesionalizáciu sesterského povolania a odbornej prípravy ošetrovateliek u nás účinnejšie riešilo až nariadenie č. 139 rakúskeho ministerstva vnútra o ošetrovaní chorých z roku 1914, ktoré zostalo v platnosti pre územie nového štátu aj po vzniku ČSR. V zmysle uvedeného nariadenia boli ošetrovateľky v medzivojnovom období pripravované v dvojročných ošetrovateľských školách v Bratislave, v Košiciach a v Martine. Počet plne vyškolených ošetrovateliek však nemohol zabezpečiť potreby praxe a tak sa príprava ošetrovateliek aj naďalej realizovala  formou krátkodobých kurzov. Na ich organizácii participovalo Ministerstvo verejného zdravotníctva a telesnej výchovy, Červený kríž a ďalšie organizácie. V povojnovom období sa štúdium na ošetrovateľských školách predĺžilo na 3 roky a v roku 1954 prešli už stredné zdravotnícke školy pod správu Ministerstva zdravotníctva a dĺžka štúdia sa predĺžila na 4 roky. Na zdravotníckych školách sa postupne aktivovali klinické a technické smery. Zo skupiny klinických smerov to boli študijné odbory: zdravotné sestry, detské sestry a ženské sestry. K zmene koncepcie vzdelávania sestier došlo po roku 1989, keď sa profesionálna príprava sestier realizovala na stredných zdravotníckych školách zavedením vyššieho odborného vzdelávania vo viacerých študijných odboroch: diplomovaná všeobecná sestra, diplomovaná psychiatrická sestra, diplomovaná operačná sestra, diplomovaná pôrodná asistentka a ďalšie. Zároveň sa aktivovalo aj vysokoškolské vzdelávanie sestier v študijnom programe ošetrovateľstvo vo všetkých troch stupňoch – ako bakalárske, magisterské a doktorandské štúdium.  

Sestry sa v jednotlivých obdobiach vývoja spoločnosti aktívne podieľali na ošetrovaní chorých v zdravotníckych zariadeniach, ambulanciách, poradniach, liečebniach, sociálnych zariadeniach a v súkromnej sfére. Boli nielen aktívnym spolupracovníkom lekára v ústavnej a ambulantnej sfére, ale podieľali sa aj na šírení zdravotno-osvetovej práce a preventívnych opatrení v prirodzenom prostredí pacienta a rodín. Aj v súčasnosti majú nezastupiteľné miesto v zdravotníckych tímoch vo všetkých odboroch medicíny a podieľajú sa na poskytovaní komplexnej zdravotnej starostlivosti v rámci prevencie, pri diagnostických a terapeutických činnostiach, ako aj v sociálno-zdravotnej oblasti.

Pri príležitosti Medzinárodného dňa sestier chceme vyjadriť všetkým sestrám, osobitne našim kolegyniam na Psychiatrickej klinike Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava – Staré mesto úprimné poďakovanie za ich náročnú, obetavú prácu.