Koncept „dosť dobrý rodič“ (Donald Winnicott)

Aj vám sa niekedy stáva, že vaše predstavy o tom, akí budete rodičia, sa niekedy nestretávajú s realitou? Zlyhávajú plány, nie vždy ovládnete svoje emócie, jednoducho neuspokojíte každú potrebu vášho dieťaťa vždy, keď to potrebuje na 100% a… potom prídu výčitky.

Ak by ešte žili niektorí z popredných predstaviteľov psychoanalýzy, určite by vás ubezpečili, že zapadáte do bežného priemeru rodičovstva. Donald Winnicott, ako predstaviteľ teórie objektových vzťahov, by vám možno povedal: „…na to aby ste boli perfektný, stačí byť dosť dobrý.“ Čo to vlastne znamená byť dosť dobrou matkou (good enough mother – Winnicott), resp. dosť dobrým rodičom? Ako to Donald Winnicott v 50. rokoch minulého storočia vlastne myslel?

Dosť dobrá matka sa snaží plniť, podľa Winnicotta, spočiatku čo najviac potrieb novorodenca, keďže v tomto období je dieťa najbezbrannejšie. Avšak, ako píše ďalej, postupom času sa matka angažuje menej a menej, keďže schopnosť dieťaťa vysporiadať sa so zlyhaním sa zvyšuje. Pozorujeme tu nepriamu úmeru – čím je dieťa staršie (a zároveň skúsenejšie a lepšie vybavené do života), tým nižšia je miera angažovania matky v plnení jeho potrieb. To, že matka nesplní každú potrebu dieťaťa, v podstate pomáha dieťaťu privyknúť si na vonkajší svet a realitu.

V skratke, byť dosť dobrým rodičom znamená nebyť ani zlý, ani dobrý. Pretože taký je svet, svet nie je čierno-biely. Neexistuje človek, ktorý je iba dobrý alebo iba zlý. Ani si neuvedomujeme, aký dlhodobý proces stojí za pochopením toho, že v jednej osobe sa naraz zlúči niekoľko desiatok až stoviek vlastností, ktoré sa jednoducho nedajú rozdeliť iba na dve kopy.

Byť dosť dobrým rodičom je paradoxne najlepšou alternatívou rodičovstva, pretože byť dosť dobrým vo viacerých oblastiach života je prijateľnejšie, ako vynikať v jednej a ostatné zanedbávať alebo v nich zlyhávať.