V súvislosti s iniciatívou „SUCHÝ FEBRUÁR“, ktorá podnecuje ľudí k možnosti dať si odstup od alkoholu a naštartovať zmenu v postoji k pitiu, sme sa pozreli na tému „alkohol“ z trochu iného pohľadu.

Alkohol je, chtiac či nechtiac, súčasťou našich životov. Je pozitívne prezentovaný v médiách, má dôstojné miesto v obchodných regáloch, nájdeme ho vo vitrínach mnohých domácností.
Uvedieme niekoľko príkladov z reálneho života, ktoré nám prídu ako „normálne“, no práve tieto nevinné situácie sa podieľajú na formovaní postojov.
Naše postoje, názory a z toho vyplývajúca tendencia konať a myslieť určitým spôsobom sa formuje od detstva. Deti sú od malička citlivé na podnety z okolia. Častou odpoveďou na otázku „Kedy ste mali prvý kontakt s alkoholom?“ U závislého od alkoholu je „Fuuh, to bolo dávno, asi keď som mal 5 – 6 rokov a rodičia mi dali odpiť z piva.“
Nedávno mi 9-ročný počas psychologického vyšetrenia odpovedal na otázku „Ako by popísal vzťah medzi maminou a tatinom“ slovami: „Majú sa radi, večer si niekedy otvoria fľašu vína alebo Baileys, keď si chcú oddýchnuť.“
Viete si vybaviť rodinnú oslavu, svadbu, vianočnú večeru, oslavu Nového roka,… bez fľaše alkoholu na stole? Pitie alkoholu je aj vďaka týmto udalostiam spojené so zábavou, družnými rozhovormi, smiechom a pozitívnymi emóciami. Aby deťom nebolo smutno, tak im do pohárov nalejeme detské alebo im dáme ochutnať to „dospelácke“ – „veď nič také hrozné sa nemôže stať“, povieme si. V detskom  sa tak vytvárajú spojenia naznačujúce pitie alkoholu = zábavný čas strávený s blízkymi.

Nenechajme sa strhnúť vlnou prevládajúcou v našej spoločnosti a pokúsme sa ovplyvniť to, čo je v našich rukách – formujme postoje detí k droge tak, aby sa nemuseli stať jej otrokom.
https://suchyfebruar.sk/
https://cestakmentalnemuzdraviu.sk/po-roku-sa-opat…/