Počuli ste už o koncepte vzťahovej väzby?

Vzťahová väzba sa vyvinula v evolučnom procese a jednou z jej hlavných úloh je aj dodnes prežitie jedinca, a to nielen u ľudí, ale aj u zvierat. Okrem tejto biologickej funkcie má vzťahová väzba aj neodmysliteľnú psychologickú funkciu, a síce pocit istoty a bezpečia. Najkľúčovejšie obdobie formovania vzťahovej väzby začína už po narodení dieťaťa tzv. bondingom – putom tvoriacim sa medzi matkou a dieťaťom bezprostredne po tom, ako uzrie „svetlo sveta“ (napr. dotyk matky a dieťaťa telo na telo v tichu, pokoji a tme). Každá ďalšia kapitola vo vytváraní vzťahovej väzby sa odvíja od správania sa matky (resp. inej vzťahovej osoby – môže to byť otec, opatrovateľka, ale aj starí rodičia a pod.) voči svojmu dieťaťu.

Text v príspevku reprezentuje bezpečnú vzťahovú väzbu „v praxi“. Matka načúvajúca potrebám dieťaťa, spoliehajúca sa na svoj prirodzený inštinkt, snažiaca sa zaručiť svojmu dieťaťu istotu a bezpečie bude pravdepodobne matka, ktorá si so svojím dieťaťom vybuduje zdravý vzorec vzťahovej väzby – bezpečnú vzťahovú väzbu. Takáto matka je pre dieťa bezpečnou základňou, vďaka čomu dieťa môže preskúmavať svoje okolie a nadobúdať nové poznatky a skúsenosti. Je schopná dieťaťu uspokojiť jeho potreby, je jemnocitná, čo má za následok, že sa vo vzťahu medzi matkou a dieťaťom buduje dôvera, ktorá pokračuje aj do ďalších období vývinu dieťaťa.

Bezpečne pripútaní potomkovia tak vstupujú do života s pozitívnym sebaobrazom a presvedčením, že sú hodné lásky a svet je pre ne bezpečné miesto.

A tak pre bezpečnú vzťahovú väzbu platia aj slová známeho psychológa, sociológa a filozofa Ericha Fromma: ,,Iba človek, ktorý verí v seba, dokáže veriť aj v iných.“