Vedeli ste, že november je mesiacom povedomia o zdraví mužov? A že neoddeliteľnou súčasťou „balíčka“ zdravia je aj duševné zdravie?

V dnešnom príspevku sa venujeme práve prežívaniu a sebaobrazu chlapcov a snažíme sa o ľahký náčrt toho, ako ho formujú práve rodičia a blízke osoby, a to už od útleho detstva. Dotkneme sa aj témy rodových stereotypov, ktorá s tým nepochybne súvisí.

To, ako budú deti nazerať na seba a na svet sa formuje už v prvých rokoch života dieťaťa, najskôr v primárnej rodine a postupne v prvých kolektívoch dieťaťa v materských školách, na rôznych krúžkoch a pod. Zatiaľ čo u dievčat podporujeme jemnosť či orientáciu na vzťahy, chlapcov smerujeme k racionalite či potláčaniu emócií.

Keď sa nad tým zamyslíme, to, čo budeme v našom dieťati podporovať v detstve, sa odrazí aj na jeho citlivosti voči vlastným emóciám či na očakávaniach prejavov emócií u druhého pohlavia. Dovoľme sa dievčatám hrať s autíčkami, chlapcom prejavovať smútok tak, ako to potrebujú, rozvíjajme jemnosť a nežnosť u oboch rodov a buďme hrdí na to, keď náš syn empaticky a citlivo zareaguje alebo si poplače. Je to úplne v poriadku – a potrebuje to počuť.

Podporujme rozprávanie chlapcov o svojich ťažkostiach, o tom, čo ich trápi bez toho, aby sa cítili ako „slabosi“.

Toto všetko je veľmi dôležité pre vytváranie duševnej pohody chlapcov, ktorí neskôr dospejú vo vyrovnaných a sebavedomých mužov, načúvajúcim svojim potrebám aj potrebám blízkych.