V minulom príspevku sme sa dotkli témy šikany – mohli ste si prečítať, čo to vlastne šikana je a akými, často nenápadnými, prejavmi ju možno odhaliť. V dnešnom príspevku sa pokúsime zosumarizovať možnosti, ako pomôcť dieťaťu, ktoré je obeťou šikany a čo, naopak, nie je vhodné robiť, ak sa nám dieťa zdôverí s tak chúlostivým problémom, ktorým šikana nepochybne je.

Ak sa dozvieme, že naše dieťa šikanujú, nepochybne to v nás vyvolá rôznorodé emócie – od hnevu, cez smútok, pocit nespravodlivosti až ľútosť či strach. Tieto pocity si my, ako dospelí, potrebujeme uvedomiť a nekonať pod ich vplyvom. Často v dobrom úmysle so snahou dieťaťu pomôcť a vyriešiť situáciu sa „chytáme slamky“ a volíme riešenia, ktoré v konečnom dôsledku situáciu skomplikujú a môžu zhoršiť dôsledky šikany.
Ako rodičia môžeme mať pocit, že by sme mali situáciu vziať do vlastných rúk, chceme naše dieťa ochraňovať a pod vplyvom emócií konáme unáhlene (napr. rozhodnutie riešiť situáciu samostatne tak, že si to „vybavíme“ s rodičmi detí, ktoré šikanujú alebo so samotnými deťmi).
Je dôležité, aby sme dokázali zmobilizovať energiu a zdroje, vďaka ktorým dieťaťu v tejto náročnej situácii pomôžeme.
 Ak sa dieťa rozhodne, že sa nám zdôverí, že ho v škole bijú, vysmievajú sa mu, berú mu veci a pod., je to znakom toho, že v nás má oporu a cíti, že mu budeme vedieť byť nápomocní.
 V prvom rade si dieťa potrebuje zažiť pocit bezpečia a istoty, ktorý mu môžeme poskytnúť ocenením, dôvernými rozhovormi, hrou a spoločne stráveným časom.
Namiesto toho však neraz dochádza k zľahčovaniu problému, napr. preto, že sa môžeme cítiť nepríjemne alebo je nám ťažko zvládnuť náročné pocity našich detí, môžeme prežívať aj pocit hanby. Informácie a pocity, ktoré s nami dieťa zdieľa tak zosmiešňujeme, mávneme nad nimi rukou, neberieme ich dostatočne vážne.
Rovnako sa môže diať aj to, že dieťaťu vyčítame, že je slabé, nedostatočne sa bráni alebo naň nakričíme s výčitkou, že to malo začať riešiť skôr.
To všetko môže viesť k uzavretiu sa dieťaťa pred nami a oslabeniu dôvery voči nám, zníženiu jeho sebavedomia, čo predstavuje riziko, že dieťa bude naďalej obeťou šikany a dôsledky, ktoré z toho vyplynú môžu byť veľmi závažné.

Šikana je často témou školského prostredia, a tak je najvhodnejším spôsobom riešiť tento problém v spolupráci s odborníkmi, ktorí pôsobia v škole – v tomto prípade je múdre skontaktovať sa s triednou učiteľkou dieťaťa a rovnako aj so školským psychológom, ktorí môžu byť veľmi nápomocní pri hľadaní vhodného riešenia a budú môcť poskytnúť dieťaťu potrebnú podporu v ťažkom období.

Zážitok šikany so sebou prináša veľmi negatívne pocity a stratu dôvery v ľudí, podkopáva detské sebavedomie a núti dieťa izolovať sa – tieto, a mnoho ďalších tém sa stávajú predmetom detského sveta emócií a myšlienok, s ktorými by nemalo zostať osamote.

Je preto veľmi žiadúce vyhľadať pomoc odborníka (školského psychológa, detského psychológa, psychoterapeuta a pod.).

Ak si nie ste istí, ako postupovať v prípade, že sa vám dieťa zdôverí s jeho problémami a cítite sa zavalení emóciami je vhodné skontaktovať odborníkov, ktorí vás nasmerujú k riešeniu problému.
Kontakty na rôznych odborníkov nájdete na stránke
sikana.sk/pomoc.