História Psychiatrickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

Psychiatria ako odbor bol prítomný na pôde Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave už od jej vzniku v roku 1919. Tradície psychiatrickej starostlivosti v sídle súčasnej psychiatrickej kliniky sú dokonca staršie. Interné oddelenie Uhorskej krajinskej nemocnice v Bratislave založenej v roku 1864 už malo psychiatrické pracovisko, ktoré sa v roku 1891 osamostatnilo v podobe oddelenia pod vedením Dr. Jakuba Fischera. Alžbetínska univerzita, ktorá začala svoju činnosť v roku 1914, prevzala do svojej správy toto oddelenie ako jednu zo svojich kliník.

Novovzniknutá československá štátna univerzita a jej lekárska fakulta prevzala klinické pracoviská krajinskej nemocnice a Alžbetínskej univerzity, personálne ich však budovala takmer výlučne pomocou českých profesorov a ďalších odborníkov. Psychiatrický odbor sa stal súčasťou Neuropsychiatrickej kliniky, ktorá bola umiestnená v budove bývalej krajinskej nemocnice na dnešnej Mickiewiczovej ulici. Na čele kliniky celé medzivojnové obdobie stáli českí lekári-psychiatri: prof. MUDr. Zdeněk Mysliveček; prof. MUDr. Miroslav Křivý a prof. MUDr. Stanislav Krákora. V spolupráci s ostatnými odborníkmi postupne vybudovali moderné klinické pracovisko s kapacitou takmer 120 lôžok, z toho 40 lôžok bolo vyčlenených pre nervové a 80 lôžok pre psychiatrické oddelenie. Zriadením neurohistologického, sérologického a likvorologického laboratória a vybudovaním knižnice sa na klinike vytvorili podmienky aj pre výskumnú a vedeckú prácu. Klinika zabezpečovala pedagogickú činnosť v rámci pregraduálneho vzdelávania budúcich lekárov a právnikov v predmetoch Psychiatria, Patologická psychológia, Nervové a duševné choroby. Vtedajší tím kliniky vychoval prvých slovenských psychiatrov.

Vedenie Neuropsychiatrickej kliniky Lekárskej fakulty UK po odchode českých profesorov z univerzity prevzal v roku 1939 doc. MUDr. Karol Matulay. V roku 1942 sa stal prvým slovenským profesorom v odbore psychiatria. Kapacita psychiatrickej kliniky v roku 1945 predstavovala 130 postelí. V prvých povojnových rokoch boli na klinike neurologickí a psychiatrickí pacienti hospitalizovaní spoločne. Okrem ústavnej starostlivosti sa vo väčšej miere začala poskytovať pacientom aj ambulantná starostlivosť. Počas pôsobenia prof. Matulaya sa na klinike vykonali radikálne zmeny, zrušili sa cely a pasívne opatrovanie sa nahradilo aktívnou duševnou terapiou. Do liečby psychických porúch boli zaradené kardiazolové a inzulínové šoky a zriadilo sa röntgenové laboratórium. Klinika v rámci pregraduálneho vzdelávania študentov medicíny a práva aj naďalej zabezpečovala výučbu predmetov Psychiatria, Neurológia a Psychiatria pre právnikov.

V roku 1950 sa neuropsychiatrické pracovisko rozdelilo na Neurologickú a Psychiatrickú kliniku. Ďalšie smerovanie psychiatrickej kliniky bolo podmienené predovšetkým úrovňou rozvoja psychiatrie ako odboru a profesijným zameraním jednotlivých prednostov, ktorí kliniku v nasledujúcom období viedli. Prvým prednostom už samostatnej Psychiatrickej kliniky LF UK bol prof. MUDr. Ernest Guensberger, DrSc. Pod jeho vedením sa venovala pozornosť psychopatológii, zdôrazňovalo sa klinické pozorovanie pacientov a využitie psychoterapie. V liečbe psychických porúch sa postupne rozširovali možnosti psychofarmakoterapie a do konca 70-tych rokov 20. storočia sa upustilo od inzulínovej komatóznej liečby. Z iných metód boli, v porovnaní s dnešnou dobou, viac využívané hypnóza a larvovaná psychoterapia. Na klinike aj naďalej prebiehala výučba Psychiatrie pre medikov a právnikov. Od roku 1957 sa začalo s výučbou predmetu Lekárska psychológia, najskôr ako voliteľnými a od roku 1974 s riadnymi prednáškami. Tento predmet bol zaradený aj do programu špecializačnej prípravy v odbore Psychiatria v celom Československu.

Prof. MUDr. Ján Molčan prevzal vedenie kliniky v roku 1977. Považovaný je za zakladateľa slovenskej klinickej psychofarmakológie a v spolupráci s ostatnými pracovníkmi kliniky sa podieľali na klinických štúdiách psychofarmák a na vytvorení dispenzárnej psychofarmakologickej ambulancie na klinike. Do liečby psychických porúch sa zaviedli soli lítia, modifikovaná elektrokonvulzívna liečba a viac sa využívala sociálna rehabilitácia. Na klinike sa zriadil denný psychiatrický stacionár pre pacientov s psychózou, ako prvý na Slovensku. Prof. Molčan bol aj propagátorom telefonických liniek dôvery a zakladateľom psychiatrickej sexuológie na Slovensku.

Počas pôsobenia doc. MUDr. Eduarda Kolibáša, CSc. vo funkcii prednostu kliniky (od roku 1990) bola na pracovisku zriadená jednotka intenzívnej psychiatrickej starostlivosti a detské psychiatrické oddelenie sa transformovalo na oddelenie pre poruchy príjmu potravy. Postupne sa začali formovať stále pracovné skupiny s užším odborným a výskumným zameraním. Šlo o tímy v oblasti metodológie psychiatrického výskumu, elektrofyziologických metód v psychiatrii, klinickej psychopatológie, psychoreaktívnych porúch, demencií, závislostí, forenznej a sociálnej psychiatrie a psychoterapie. Klinika naďalej pokračovala v zabezpečovaní výučby predmetov Psychiatria, Forenzná psychiatria a Lekárska psychológia. V roku 1993 sa v pregraduálnom vzdelávaní v študijných programoch všeobecné a zubné lekárstvo začalo s výučbou v anglickom jazyku a klinika do študijného programu zaradila povinne voliteľný predmet Drogy a drogové závislosti Doc. Kolibáš pôsobil v akademických rokoch 2004 – 2005 a 2006 – 2007 ako prodekan LF UK pre liečebno-preventívnu starostlivosť.

Vo svojom smerovaní pokračovala psychiatrická klinika aj v nasledujúcom období, keď bol jej prednostom prof. MUDr. Ivan Žucha, CSc. (od roku 1997). Osobnosť prof. Žuchu, neurológa, psychiatra, forenzného psychiatra, psychoterapeuta a spisovateľa obohatila nielen kliniku, ale celú slovenskú psychiatriu o prienik s filozofiou. V porevolučnom období (1990 – 1991) bol prodekanom LF UK a v rokoch 1990-1994 pôsobil ako prezident Slovenskej psychiatrickej spoločnosti SLS. Počas jeho pôsobenia vo funkcii prednostu sa venoval pregraduálnej aj postgraduálnej výučbe lekárov, právnikov, psychológov aj policajtov.

Prof. MUDr. Vladimír Novotný, CSc. (od roku 2001) ďalej rozvíjal liečebno-preventívne, pedagogické aj výskumné smerovanie kliniky. Prehlboval medziklinickú spoluprácu s českými a moravskými psychiatrickými pracoviskami. Počas jeho vedenia k predchádzajúcim výskumným odborným témam pribudli nové vedecké projekty: prvé epidemiologické štúdie depresie, úzkostných porúch a závislostí na Slovensku, štúdie návykových látok u vysokoškolákov, bezpečnosť psychofarmakoterapie a analýza páchateľov násilných trestných činov. V roku 2008 vzniklo na klinike oddelenie forenznej psychiatrie. Pregraduálna výučba, ktorú klinika zabezpečovala, sa rozšírila o vedenie diplomových prác z okruhu tém psychiatrie.

Po tragickom a predčasnom skone prof. Novotného a krátkom období, v ktorom bola poverená vedením kliniky doc. MUDr. Viera Kořínková, CSc., viedol kliniku od septembra 2012 do augusta 2022 docent, neskôr profesor MUDr. Ján Pečeňák, CSc. V tomto období sa, v spolupráci so všetkými pedagogickými pracovníkmi kliniky, reštrukturalizovala pregraduálna výučba, reakreditovalo sa doktorandské štúdium a rozšírilo sa špecializačné štúdium. V spolupráci s Filozofickou fakultou UK vzniklo Centrum pre výskum psychických porúch vo Vedeckom parku UK. V rámci medzinárodnej spolupráce sa podieľal na významných štúdiách v oblasti psychofarmakológie a rozvíjal vedeckú spoluprácu s inými súčasťami LF UK a Slovenskej akadémie vied.

Do funkcie prednostky v septembri 2022 nastúpila doc. MUDr. Ľubomíra Izáková, PhD. Okrem súvislej pedagogickej, klinickej a vedecko-výskumnej činnosti je významnou predstaviteľkou odboru ako hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR pre odbor psychiatria, predchádzajúca prezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti SLS a súčasná členka predsedníctva SLS. Je garantom špecializačného štúdia v odbore sexuológia a poprednou odborníčkou a organizátorkou vzdelávania vo forenznej psychiatrii. Nadviazala významné kontakty s predstaviteľmi európskych a svetových odborných psychiatrických spoločností, rozvíja tradičnú spoluprácu s odbornými spoločnosťami Českej republiky a vedecky spolupracuje so Slovenskou akadémiou vied.

V súčasnosti klinika v rámci pregraduálnej výučby zabezpečuje výučbu vo všetkých lekárskych smeroch štúdia na LF UK Bratislava (všeobecné lekárstvo, zubné lekárstvo) v povinných predmetoch: Lekárska psychológia a základy komunikácie a Psychiatria (v slovenskom a v anglickom jazyku). Z povinne voliteľných predmetov pre poslucháčov 4. a 5. ročníka všeobecného lekárstva zabezpečuje klinika predmety: Základy komunikácie v medicíne, Drogy a drogové závislosti a Psychoterapia. Klinika realizuje aj výučbu niektorých vybraných predmetov pre Filozofickú fakultu UK a Právnickú fakultu UK. V postgraduálnom vzdelávaní zabezpečuje tretí stupeň vysokoškolského vzdelávania v odbore Psychiatria a špecializačné štúdium v odbore Psychiatria.

Počas svojej existencie sa klinika prispôsobovala aktuálnej situácii v zdravotníctve. Najmä z dôvodu nedostatku sestier sa postupne redukoval počet lôžok zo 71 v roku 2012 na súčasných 40. Zatvorené boli oddelenie pre poruchy príjmu potravy a tiež jednotka intenzívnej psychiatrickej starostlivosti. Klinika napriek tomu poskytuje komplexnú psychiatrickú starostlivosť od akútnej liečby až po doliečovanie psychických porúch. Jej psychiatrický stacionár s počtom miest 15 má dlhoročnú tradíciu a v roku 2023 oslávil svoje 40. výročie. Modernizácia kliniky sa prejavila aj v rekonštrukcii jej pôvodného oddelenia pre poruchy príjmu potravy. Na jeho mieste vzniklo psychosomatické oddelenie, ktoré pacientom ponúka aj široké psychoterapeutické liečebné postupy.

Celý text nájdete na História a činnosť psychiatrickej kliniky UK