V prvom príspevku roka 2023 sa budeme venovať téme, ktorú považujeme za dôležitú a ktorá sa nepochybne týka obdobia detstva, rodiny a duševného zdravia.

V dnešnej dobe sa veľká časť populácie snaží viesť zdravý život, konzumovať vyváženú stravu, pravidelne športovať a motivovať k takémuto životnému štýlu aj svoje okolie. Nepochybne tak robia aj rodičia, ktorí sa snažia o to, aby ich deti žili zdravý život. Na tom samozrejme nie je nič odsúdeniahodné. V dnešnom príspevku sa venujeme poruchám príjmu potravy (PPP), ktoré sa nepochybne vymykajú vyššie spomenutým zásadám a môžu sa stať až život ohrozujúcim stavom. S prvými príznakmi PPP sa stretávame už v mladšom školskom veku, kedy sa dievčatá, ale aj chlapci porovnávajú s rovesníkmi. Sledujú sociálne siete, začínajú sa nadmerne zaoberať „nedokonalosťou“ vlastného tela, celé hodiny cvičia atď.

Osoby s PPP sa dostávajú do bludného kruhu, ktorý ochorenie formuje a je veľmi ťažké nájsť z neho cestu von. Odmietanie pomocných rúk od najbližších, hodiny strávené pred zrkadlom, ktorému sa darí oklamať ich zmysly, manipulácia s jedlom, vymýšľanie tých najkreatívnejších výhovoriek… a popritom podávanie 100 % výkonu v škole, vo voľnočasových aktivitách. Liečba neraz trvá aj niekoľko rokov a je veľmi komplexná.

Včasné rozpoznanie príznakov a poskytnutie pomoci však môže proces skrátiť alebo minimálne začať liečbu. Príznaky popísané v príspevku sú skutočne varovné a nemali by sme ich brať na ľahkú váhu, racionalizovať ich.

Mali by sme zbystriť pozornosť aj vtedy, keď od chlapcov či dievčat začujeme tieto vety:

„Chcem, aby mi bolo vidno kľúčne kosti a aby sa mi nedotýkali stehná.“

„Pribrala som jedno kilo! Celý deň nič nezjem, nesmiem vážiť ani o kilo viac!“

„Ešte by som mohol schudnúť, stále so sebou nie som spokojný.“

„Nie som hladný. Nemám na to chuť. Chcem menšiu porciu.“

„Zjem to sama v izbe, som nejaká unavená.“

„Musím ísť na WC, niečo mi padlo do oka.“ (po jedle)

Pozn.: V tomto príspevku nie je našim cieľom rozoberať presné príčiny vzniku PPP, našou snahou je skôr zvýšiť povedomie o tejto zákernej poruche a rovnako o možnostiach, ktoré máme v rámci pomoci ľuďom, u ktorých sme zaznamenali, že s nimi „nie je niečo v poriadku.“