„Ak to neurobíš, tak si ma nepraj!“
„Buď mu tu hračku požičiaš alebo sa maminka bude hnevať a odídeme z ihriska!“
„Ešte raz to spravíš a zavolám mamku/ocka/babku/dedka!“
Hovoria vám niečo tieto vety? Ide o tzv. „motiváciu strachom“. Strach je nepochybne silná motivačná sila a bohužiaľ, vo výchove často využívaná, pretože je jednoduchá a neraz rodičom zabezpečí poslušnosť dieťaťa.
Takýto spôsob nevhodnej motivácie je účinný z toho dôvodu, že dieťa nerado príde o obľúbenú hračku, nechce si naštrbiť vzťah s rodičom alebo dostať na zadok.
Hoci strach často zaručí to, že dieťa spraví, čo po ňom chceme (resp. nespraví, čo nechceme), dôsledky motivácie strachom môžu byť pre vzťah rodič-dieťa a pre vývin dieťaťa negatívne a dlhodobé, ide napríklad o:
Narušenie dôvery medzi rodičmi a deťmi.
Dieťa sa začne rodičov báť.
Učíme deti, že prostredníctvom moci a strachu môžu dostať, čo chcú.
Dieťa pravdepodobne poslúchne len v našej prítomnosti, nenaučí sa robiť správne veci jednoducho preto, že sú správne. Keď rodič vyvolávajúci strach nebude v okolí, dieťa si bude v takej situácii aj tak robiť, čo chce = naučí sa manipulovať.
Otázkou je, čo chceme pre svoje deti a čo chceme od svojich detí. Väčšina rodičov si praje, aby deti robili to, čo je správne, pretože to chcú robiť a hlavne preto, že rozumejú tomu, prečo je to správne.
Môžeme to dosiahnuť rešpektom, láskavosťou, porozumením v kombinácii s jasnými hranicami.
Čo z toho vyplýva? Láskou, nehou a zdravými limitmi smerujeme deti k tomu, aby robili správne veci preto, že nás ľúbia a dôverujú nám a nie preto, že sa nás boja.
Ako vnímate motiváciu strachom u detí vy? Stretávate sa s ňou? Ako na vás pôsobí?
#motivaciastrachom #dostdobryrodic #cestakmentalnemuzdraviu